O nás

Združenie

Od roku 1956 do roku 1973 sa na území Tulčíka schádzali poľovné revíry Stráže Fintice, Čergov Hradisko, Zimná studňa Kapušany a Hubertus Podhorany. V revíri Stráže Fintice poľovali z obce Tulčík len traja členovia a to Klobušovský Vincent st., Ing. Fabuľa Štefan a Mikloš Ján.

V roku 1973 uvedení členovia založili v obci Tulčík PZ s názvom Sekčov so sídlom v Tulčíku, prenajali poľovný revír (PR) s rozlohou 4.954 ha a patrili tam aj k. ú. Fulianka a časti Kapušany, Fintice a Nižná Šebastová. Revír patril v rámci okresu Prešov medzi jeden z najväčších rozlohou aj počtom členov, patril do srnčej oblasti Prešov. Členská základňa sa pohybovala počtom v priemere 46 členov, zakladajúcim predsedom PZ bol Klobušovský Vincent st., poľovným hospodárom Ing. Štefan Fabuľa. Najväčším nájomcom pozemkov bolo Jednotné roľnícke družstvo s rovnakým názvom Sekčov so sídlom v Tulčíku. Pomenovanie je logické a zrejmé, keďže celým revírom zo severu na juh tečie rieka Sekčov a tá aj delí pozemky bývalého JRD, teraz ďalej fungujúceho Poľnohospodárskeho družstva s nezmeneným názvom Sekčov so sídlom v Tulčíku, ktoré je dnes aj najväčším nájomcom terajšieho revíru.

Poľovnícke združenie Sekčov v terajšej podobe a s rovnomenným názvom bolo založené v marci roku 1993. Zakladajúci členovia boli z radov bývalého PZ, žijúci v obciach Tulčík a Demjata. V novembri 1993 PZ rozhodnutím Oblastného Lesného úradu prenajalo Poľovný revír Sekčov – Tulčík s rozlohou 2.841 ha. Revír vznikol na základe žiadosti vlastníkov pozemkov ako časť pôvodného revíru s rovnakým názvom v k. ú. Tulčík, Demjata a časti k. ú. Záhradné, Veľký a Malý Slivník, Mošurov, Podhorany (podľa počtu ha).

Poľovnícke združenie a poľovný revír sú zaregistrované v Prešovskom okrese a kraji, patria do pôsobnosti Šarišskej regionálnej organizácie so sídlom v Prešove, obhospodaruje PR s rozlohou 2.841 ha, dve tretiny plochy zaberajú poľnohospodárske plochy 1.100 ha, pasienky, lúky a 722 ha lesnej plochy. Väčšina poľnohospodárskych pozemkov je každoročne obhospodarovaných Poľnohospodárskym družstvom (poľnohospodárske kultúry obilniny, kukurica, zemiaky), lesné porasty sú zastúpené prevažne listnatými drevinami, buk, dub, hrab, javor, z ihličnanov borovica, jedľa, smrekovec. Okrem PD, ďalšími nájomcami sú Lesy SR, Urbár Tulčík, Demjata, Záhradné a iné PS. PZ má aktuálne 29 člennú členskú základňu, (100 ha/člen, Domáci poriadok PZ). Každoročne má PZ pridelených v priemere dvoch kandidátov poľovníkov. Predsedom PZ je JUDr. Oravec Stanislav, poľ. hospodárom Bc. Klobušovský Štefan.

Revír

Hlavným druhom zveri v poľovnom revíri je srnčia, po rebonitácii zahrnutá aj jelenia zver a diviačia zver. Kvalitatívna trieda III. Poľovná oblasť S XI Prešovská. Revír zasahuje v severnej časti do Poľovnej oblasti Čergov a do Toplianskej vrchoviny, južná časť revíru zasahuje do Kapušianskeho hradného vrchu a hraničí s Veľkou strážou.

Hlavné druhy zveri v našom poľovnom revíri:

• srnčia, jelenia, diviačia zver
• prechodne vlk, rys
• pravidelne jazvec, líška, mačka divá, kuna lesná a skalná
• výnimočnejšie šakal zlatý, psík medvedikovitý a vydra
• rôzna pernatá zver

V poľovnom revíri je okrem uvedenej raticovej zveri zastúpený každoročne prechodne vlk, rys, pravidelne jazvec, líška, mačka divá, kuna lesná a skalná, ale aj šakal zlatý, psík medvedikovitý a vydra. Z pernatej zveri: krkavec, bocian čierny, sluka lesná, jariabok hôrny, volavka, straka, vrana, sojka, hrdlička, jastrabovité vtáky a pod. Bol zaznamenaný aj výskyt orla kráľovského.

K histórii stavov zveri: Bc. Štefan Klobušovský – poľovný hospodár sa ako strelec na spoločnej poľovačke v tomto revíri zúčastnil po prvý krát v roku 1980, v tomto roku zorganizovali 8 spoločných poľovačiek a diviaka ani nebolo vidieť. Podobne aj u jelenej zveri, pred 40. rokmi jeleniu zver v revíri evidovali iba ojedinele až výnimočne. Dnes v našom revíri prebieha už niekoľko rokov po sebe jelenia ruja, aj v kukurici.

Čo sa týka srnčej zveri, jej stavy boli v revíri uspokojivé aj v minulosti, hoci podľa pamäti Bc. Klobušovského, jeho otec – Vincent Klobušovský st., keď v roku 1973 po vzniku tohto PZ, po prenajatí PR, urobili s bývalými pracovníkmi Odboru pôdohospodárstva po revíri pochôdzku, tento tvrdil, že nestretli ani jeden kus srnčej zveri. Pred tým to mala prenajaté iná poľovnícka spoločnosť.

V tomto revíri je výskyt troch génov srnčej zveri, čo sa týka vývoja a tvaru parožia u srncov. Cez tento revír sa tiahne vápencové podložie, čo má určite vplyv na vývin parožia a možno potvrdiť správnosť uvádzaných článkov v odbornej literatúre v tomto smere. V tomto revíri srnec kulminuje vo vývoji parožia vo 4., najneskôr v piatom roku veku, je problém s tým, že ulovený srnec v domnienke, že je 6 ročný a viac, má v skutočnosti 5 rokov. A keďže v revíri má srnčia zver dostatok ďateliny a lucerky, aj opotrebovanie chrupu je intenzívnejšie ako u srncov žijúcich v lesných porastoch, taktiež to spôsobuje problém pre posudzovaní veku pri chovateľskej prehliadke. Ešte jeden postreh, v jednej lokalite boli dlhodobejšie pozorované srnce, ktoré nasadzovali nepravidelné parožky, anomálie. Srncov po ulovení boli nafotené a poskytnuté aj ako učebný materiál na bývalú SLŠ do Prešova.

Najobľúbenejší spôsob poľovania v združení je posiedka, niektorí však najviac využívajú posliedku. Spoločná poľovačka je pre niektorých členov PZ ďalším sviatkom.

Spravované zariadenia

V našom PR máme 2 poľovnícke chaty, jedna je prenajatá od Lesov SR, je to drevený zrub z r.1938, druhú sme vybudovali svojpomocne v rokoch 1977-78.

Okrem dvoch poľovníckych chát členovia PZ udržiavajú v rámci dvoch pracovných skupín 24 kŕmidiel na objemové krmivo, 6 válovov na jadrové krmivo, 6 krmovísk pre diviačiu zver, 46 solísk, 2 kŕmne zariadenia pre zajačiu zver, 2 kŕmne zariadenia pre bažantiu a jarabičiu zver, 4 kŕmidlá na dužinaté krmivo, 3 políčka pre zver a kosné lúky, 19 kazateľnicových posedov, 12 nekrytých posedov.

Všetky zariadenia sú prerozdelené do starostlivosti členom v dvoch pracovných skupinách, vedúci skupín si plánujú údržby, opravy, poprípade zrušenie starých a výstavby nových zariadení po prekonzultovaní s členmi výboru PZ a odsúhlasení členskou schôdzou PZ. Doba prikrmovania zveri je u nás zaužívaná 120 dní.